„Prostredníctvom prijatej koncepcie chceme predovšetkým pomôcť verejným obstarávateľom pri nákupe informačno-komunikačných technológií. Materiál vychádza z tzv. best practice postupov pri nákupe informačných technológií a určuje jasné a kontrolovateľné pravidlá,“ vysvetlil podpredseda vlády Richard Raši.
Otvorenejšie a efektívnejšie obstarávanie
Koncepcia obsahuje nové prvky, ako je napríklad súťaž návrhov alebo prípravné trhové konzultácie. Rieši aj problematiku spojenú s tzv. vendor lock-in, čo je závislosť obstarávateľov na dodávateľoch softvéru a týka sa autorských práv k autorským dielam.
Nevynecháva najzávažnejšie oblasti v rámci verejného obstarávania IT, napríklad obstarávanie prevádzkových zmlúv k už existujúcim softvérovým dielam s ohľadom na celý proces obstarávania a tiež na následnú prevádzku softvéru.
V súhrne sa Koncepcia nákupu IKT vo verejnej správe zaoberá najmä týmito okruhmi:
- používanie širšieho spektra metód obstarávania, tak, aby boli vhodne pre daný predmet,
- problematika zneužívania inštitútu autorských práv na priame zadania projektov,
- zvýšenie možnosti zapojenia malých a stredných podnikov do obstarávania IKT (pričom súťaž musí byť otvorená a podmienky nediskriminačné),
- používanie otvoreného softvéru, vrátane zavedenia povinnosti, aby každé na zákazku vyvíjane softvérové dielo spadalo pod licenciu EUPL,
- dekompozícia projektov na menšie časti,
- rozdelenie nákupu HW a SW,
- oddelenie nákupu analýz a implementácie a podpora agilných prístupov k implementácii už počas obstarávania a zazmluvňovania projektu,
- zmena súčasnej praxe preferovania ceny ako jediného kritéria v prospech hodnotenia ekonomickej výhodnosti riešenia,
- zabezpečenie lepšej vymáhateľnosti pravidiel pre nákup informačných technológií a posilnenie personálnych kapacít v oblasti nákupu informačných technológii.
Štyri situácie obstarávateľa
Relatívne jednoduchou základnou situáciou je obstarávanie nového softvéru organizáciou. Tá musí zabezpečiť príslušnú analýzu vrátane preskúmania, či je dostupne SW riešenie u iného orgánu verejnej moci (resp. na vládnom cloude) a prípravných trhových konzultácií. Príprava verejného obstarávania potom určí, či pôjde o centrálne licenčné podmienky, tzv. krabicový softvér, alebo špecializovaný či unikátny softvér. Predmet verejného obstarávania je potom obvykle dodávka unikátneho SW diela na základe Zmluvy o dielo na SW dielo spolu so zabezpečením jeho prevádzky počas stanovenej doby (spravidla kratšej ako plánovaná životnosť celého diela) a na základe Zmluvy o prevádzke SW diela (zmluva o podpore, údržbe a rozvoji, tiež „SLA zmluva“).
Nadväzujúce zákazky na prevádzku a budúci rozvoj diela by mali byť riešene buď ako uplatnenie opcií z pôvodnej zákazky, alebo zadávané ako nové zákazky v rámci neobmedzeného okruhu možných dodávateľov.
Verejný obstarávateľ sa musí zároveň vyhnúť spomínanému problému „vendor lock-in“, čo sa rieši:
- nadobudnutím dostatočných oprávnení v rámci majetkových autorských práv, najneskôr k momentu ukončenia zmluvného vzťahu s dodávateľom,
- prostredníctvom plánovania celého životného cyklu SW diela,
- kontrolou technickej špecifikácie v rámci opisu predmetu novej zákazky, aby táto nepreferovala riešenia, ktoré sú výhradným know-how jedného zo súťažiacich,
- požadovaním dodržiavania technických štandardov a postupov tak, aby sa pri vývoji SW diela minimalizovali neštandardné úpravy, ktoré by bránili prevzatiu iným dodávateľom (špecializovaný SW),
- požadovaním odovzdania primeranej dokumentácie potrebnej na prevádzku a úpravy diela (logika systému, model fungovania systému atď.),
- svojim právom kontrolovať výstupy dodávateľa počas realizácie diela,
- zabezpečením poskytnutia súčinnosti pôvodneho dodávateľa pri ukončení zmluvy (vrátane migrácie dát),
- včasným realizovaním horeuvedených opatrení vo vzťahu k príprave a realizácii následneho/nového VO,
- zabezpečením postačujúcich preferovane interných personálnych kapacít obstarávateľa tak, aby bol schopný absorbovať dodávateľské know-how a riadiť rozvoj diela. Predovšetkým ide o roly: architektúra, riadenie požiadaviek, projektový manažment, manažment kontraktov.
Ďalšou situáciou je prevádzková zmluva pre softvér, ktorý sa ešte len dodáva. Má sa stanoviť do ukončenia pôvodnej prevádzkovej zmluvy aj s prípadným predĺžením dodatku. Maximálne možné trvanie na pokračovanie prevádzky má byť tri roky, potom treba vykonať nové verejné obstarávanie (VO).
Treťou situáciou je prevádzková zmluva pre ďalšie obdobie, ktorá má byť uzavretá maximálne na obdobie 3 rokov, a to za osobitných podmienok určených v zákone o VO. Súčasťou takéhoto riešenia má byť Zdôvodnenie a interný plán verejného obstarávania.
Ďalšou situáciou je naliehavá potreba prevádzkovej zmluvy z dôvodu už ukončenej pôvodnej zmluvy. Takisto sa má riešiť na obdobie maximálne 3 rokov za osobitných podmienok podľa zákona o VO a s prijatím zdôvodnenia.
Do konca roka príde rozšírené vydanie koncepcie
Viacero ďalších problémov, ktoré súvisia s verejným obstarávaním IKT, sa praxi nerieši optimálnym spôsobom. Tie budú predmetom „novelizácie“ resp. rozšírenia vládnej koncepcie v ďalšom období.
„Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa pri verejnom obstarávaní informačno-komunikačných technológií vyskytuje široké spektrum problematických oblastí, ďalším témam sa bude venovať druhé rozšírené vydanie koncepcie, ktoré plánujeme v druhej polovici tohto roka,“ informoval vicepremiér Raši.
Rada vlády pre digitalizáciu a jednotný digitálny trh sa na zasadaní 16. mája venovala aj návrhu Uznesenia vlády SR k povinnosti prednostne pristupovať k platným a účinným centrálnym IKT zmluvám. Vzala ho na vedomie a odporučila predložiť vláde na schválenie. Vzala na vedomie aj informáciu o príprave „Certifikácie služieb hybridného vládneho cloudu“, ako aj informáciu o príprave „Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska 2019 – 2022“.
TS