Štatistický úrad SR zverejnil marcový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien tovarov a služieb až o 10,4 %, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie a výrazné zrýchlenie tempa zdražovania.
V porovnaní s marcom 2021 zdraželi najviac ceny v reštauráciách a hoteloch a to o 16,8 %, čo je dôsledok zmien vo financovaní obedov na základných školách ešte v septembri 2021. V prípade dopravy bol v marci 2022 zaznamenaný medziročný nárast cien o 14,4 %, a to pod vplyvom nárastu cien pohonných látok (o takmer 28 %).
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v marci zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v marci 2022.
Oproti marcu 2021 zaznamenali výrazný nárast cien potraviny a nealkoholické nápoje a to o 11,7 %. Zákazníci v obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky (26,0 %), zeleninu (24,7 %), chlieb a obilniny (14,0 %) a mlieko, syry a vajcia (12,1 %). To v praxi znamená, že kým v marci 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v marci 2022 to už bolo takmer 112 eur. V košíkoch alebo vozíkoch pritom mali tie isté tovary.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v marci 2022 zaznamenala medziročný nárast cien o 14,4 %. Dôvodom je prudký – dvojciferný nárast cien energií ešte z januára 2022. Drahšie boli naďalej aj stavebné materiály, čo sa odrazilo na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o vyše 17 %. Priplácali sme si ale aj za služby súvisiace s bývaním.
POTRAVINY: Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Producenti uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
SUROVINOVÁ KRÍZA: Už je to približne rok, kedy sa aj na Slovensku začalo hovoriť o „surovinovej kríze“. Tá súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie a zasiahla veľkú časť produkcie. Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobujú pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok zdražovanie. Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou COVID-19. Tá už dva roky ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov.
VOJNOVÝ KONFLIKT NA UKRAJINE: Ako v marci, tak aj v ďalších mesiacoch ovplyvní vývoj cien na Slovensku vojnový konflikt na Ukrajine. Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a premieta sa to aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a taktiež do cenoviek tovarov na pultoch v našich obchodoch. Priemernú infláciu za rok 2022 sme pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine očakávali na úrovni 6 %. Aktuálne sa ale prikláňame k názoru, že tohtoročná inflácia bude ešte vyššia, odhadujeme ju na úrovni 9 – 10 %. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať oproti vlaňajšku za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály.
DEKLARÁCIA OBCHODNÍKOV: Pred vyše mesiacom vydali slovenskí obchodníci deklaráciu o podržaní marží v prípade vybraných druhov potravín. Takéto podržanie marže je zo strany obchodníkov splniteľné. V praxi to ale neznamená, že ceny vybraných druhov potravín sa nebudú meniť. Ak porastú ceny vstupov, porastie aj cena tovaru na pultoch v obchodoch. A to aj pri nemeniacej sa marže. Inými slovami, ceny vybraných potravín by mali vďaka tejto deklarácii viac-menej kopírovať vývoj cien vstupov.
KTORÉ DOMÁCNOSTI POCIŤUJÚ ZDRAŽOVANIE NAJVIAC: Zdražovanie v obchodoch pociťujeme všetci, nakoľko ide o pomerne prudké a očividné zmeny. Očakávame ale, že platy Slovákov a Sloveniek v tomto roku porastú v priemere o 6 – 7 %, čo bude menej ako cenový rast v krajine. To v praxi znamená, že väčšina zamestnancov by si mala zo svojich tohtoročných miezd dovoliť v priemere menšie množstvo tovarov a služieb ako vlani. Zdražovanie výraznejšie ale pocítia domácnosti seniorov, ktorým sa v tomto roku valorizovali dôchodky v priemere o 1,3 %, čo je podstatne menej v porovnaní s očakávanou infláciou. Ako pandémiou, tak i výraznejším zdražovaním v krajine sú ohrozené ale aj nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi.
INFLÁCIA A JEJ DOPAD NA ÚSPORY SLOVÁKOV: Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách. Nakoľko účty v bankách sú úročené nulou a vklady sotva jedným percentom v priemere. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe (zahŕňajúc už aj rok 2022). Počas predchádzajúcich 5 rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch. Priemerný rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2021 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 3,2 %. V roku 2022 tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia spoľahlivo prevýši úrokové miery na bankových účtoch či vkladoch.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company