Generácia Z (mladí ľudia narodení po roku 1995) prichádza do pracovného sveta s novým nastavením hodnôt, očakávaní a pracovných návykov. Ich prístup ku kariére, komunikácii a sebarozvoju sa od predchádzajúcich generácií výrazne líši.
Podľa Slovenskej asociácie koučov (SAKo) mnohí slovenskí zamestnávatelia nie sú na tieto zmeny pripravení, no ich pochopenie pre nich môže znamenať príležitosť získať konkurenčnú výhodu.
Iné motivácie a očakávania
Pre mnohých manažérov je generácia Z tvrdý oriešok. Mladí ľudia, ktorí dnes nastupujú do práce, majú výrazne iné motivácie aj očakávania ako ich predchodcovia.
„Nie je to len ďalšia generácia. Sú to ľudia, ktorí vyrastali vo svete plnom technológií, neistôt a rýchlych zmien. Hľadajú autentickosť, chcú prácu, ktorá má zmysel, a vyžadujú partnerstvo, nie hierarchiu,“ vysvetľuje Martina Magic, predsedníčka Slovenskej asociácie koučov (SAKo).
„Ak si firma chce udržať mladých ľudí, musí prehodnotiť spôsob, akým s mladou generáciou komunikuje, aj ako ich vedie a podporuje ich rast,“ dodáva.
Jasne definované očakávania
Podľa prieskumu špecializovanej stránky Zety.com z roku 2021 očakáva až 67 % príslušníkov generácie Z od zamestnávateľa jasný work-life balance. Pre 61 % je zároveň dôležité, aby ich práca mala vyšší zmysel než len tvorbu zisku.
Zaujímavé je, že 59 % respondentov z generácie Z si cení možnosti kariérneho rastu a sebarozvoja a len 49 % prikladá váhu dobrej reputácii a hodnotám firmy.
Výrazné sú aj nároky mladých na štýl vedenia. Asi 53 % respondentov uviedlo, že ich nadriadený by mal mať silné koučovacie zručnosti a schopnosť odovzdávať skúsenosti objektívne a spravodlivo.
Flexibilita a ocenenie líderského prístupu
Jednoznačné postoje nastupujúcej generácie potvrdzujú aj zistenia spoločnosti Deloitte z roku 2023 o motiváciách generácie Z. Mladí zamestnanci podľa nich vyhľadávajú prácu, kde môžu rásť a kde majú lídrov, schopných aktívne ich počúvať a dávať im priestor na sebarealizáciu.
Za jednu z kľúčových líderských kompetencií považujú schopnosť viesť prostredníctvom dôvery, nie formou autoritatívneho uplatňovania moci. Práve nedostatok podpory a osobného rozvoja potom vedie k frustrácii a častej fluktuácii mladých ľudí.
„Gen Z vyrastala vo svete po 11. septembri, počas hospodárskej recesie a v čase, keď správy o globálnych krízach tvorili každodennú realitu. To z nich robí realistov, ktorí túžia po bezpečí, autentickosti a dôvere,“ vysvetľuje Martina Magic.
„Sú zvyknutí riešiť problémy sami, učiť sa cez digitálne kanály a fungovať v hybridnom fyzicko-digitálnom prostredí. Preto aj v práci uprednostňujú flexibilitu a koučovací prístup pred príkazmi a hodnoteniami,“ dodáva koučka.
Pingpongový stôl a home office už nestačia
Práca s generáciou Z bola aj jednou z tém tohtoročnej SAKonferencie. Okrem iného na nej odznelo, že moderné firmy by sa nemali zameriavať iba na formálne výhody, ale upriamiť pozornosť na spôsob, akým so zamestnancami komunikujú.
„Ak chce firma získať a udržať mladé talenty, nestačí pingpongový stôl v kancelárii alebo home office. Kľúčom je budovanie dôvery, otvorenosť a zmysluplný rozvoj,“ približuje predsedníčka SAKo. „Lídri budúcnosti budú tí, ktorí dokážu prepájať generácie, počúvať a motivovať bez manipulácie. A práve v tom je sila koučovania,“ zdôrazňuje.
Podľa Martiny Magic môžu práve koučing a koučovacie zručnosti lídrov vytvoriť mosty medzi generáciami. Nástrojmi, ktoré sa podľa nej osvedčili, sú napríklad individuálne a tímové koučovanie, školenia lídrov v koučovacom prístupe, interní kouči, mentoringové programy alebo firemné akadémie zamerané na sebarozvoj.
Juraj Vedej, Chapter 4 Slovakia