V novom filme slovenského režiséra Erika Prausa sa pátri Gabriel, Vicilentius a Nazarij v kláštore Počajivská lavra zbavili traumatizujúcej minulosti, dosiahli pokoj a vyrovnanosť a vari našli aj zmysel života.
Ich príbehy sú metaforami zduchovnenia a očistenia od ľudských vášní na pozadí divokej ukrajinskej reality.
Pútnické miesto Ukrajincov
Pod tlakom materiálnej biedy a duchovného strádania navštevujú pútnické miesto nad mestečkom Počajiv v Ternopiľskej oblasti (západná Ukrajina) masy veriacich. Práve tam chcú načerpali nové sily a nájsť odpustenie.
Slovenský film s úctou pozoruje každodenný život mníchov, ale všíma si aj okázalú nádheru kláštorného prostredia zachytávajúc jeho silnú duchovnú atmosféru a mystiku.
Hľadanie vyššieho zmyslu života
Režisér pri slovenskej premiére v Bratislave zdôraznil, že napriek tematike hľadania zmyslu života v kláštornom prostredí nie je jeho film určený iba veriacim.
„Je tam kresťanské posolstvo, ale zamontované tak, aby film nič nekázal. Každý človek si z neho môže zobrať, čo chce, môže sa zastaviť, zamyslieť nad filmom, nad sebou samým,“ povedal.
„Neveriaci zasa môžu vidieť východný kolorit, etno život – film má viacero rozmerov,“ dodal autor zaujímavého trojportrétu o vnútornej premene človeka.
Film podľa neho môže uspokojiť najmä ľudí, ktorí hľadajú rovnováhu a zmierenie samého so sebou v hektickej a materializmom deformovanej dobe.
Táto cesta, ako aj cesta viery nie sú výsadou vyvolených. Takáto cesta je otvorená pre každého, kto pocíti „volanie“.
Nový slovenský dokument Volanie vstupuje do kinodistribúcie 31. októbra 2019. Svetovú premiéru mal na festivale dokumentárnych filmov v Jihlave, predpremiérovo ho uviedli na festivale Cinematik v Piešťanoch.
ASFK / JF
