Dlhodobým problémom digitálnej éry je zbieranie osobných údajov spotrebiteľov a ich následné využívanie. Problematike sa aktívne venuje nie len Európska únia, ale aj viaceré štáty, ktoré sa snažia situáciu riešiť zmenou legislatívy, no chýba enforcement. Pridávajú sa aj nadnárodné spoločnosti, minulý rok prišiel so zmenami Apple, tento rok ho chce nasledovať Google.
Aplikácie v telefónoch dlhodobo zbierajú dáta používateľov, ktoré následne získavajú a agregujú nadnárodní dátoví giganti, aby spätne pomáhali vývojárom efektívne cieliť reklamu. Spôsoby získavania dát a možnosť voľby súhlasu so zbieraním údajov boli predmetom rozsiahlych diskusií na celom svete.
„Mnohí vývojári nerozumejú svojmu právnemu postaveniu a tvrdia, že si len objednávajú kampaň a že žiadne dáta nespracúvajú. Myslia si, že keď s dátami priamo nepracujú, nie sú za ne právne zodpovední oni a túto zodpovednosť preberajú agregátori dát. Primárna zodpovednosť za zabezpečenie súladu s ePrivacy legislatívou, a teda získaním súhlasu a informovaním, je však na vývojároch, ktorí sú v tomto postavení prevádzkovateľmi,“ približuje odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal.
Problematike sa už minulý rok venovala spoločnosť Apple, ktorej aprílový update iOS 14 zaviedol povinný opt-in súhlas na používanie AID. Užívatelia si tak vedia zvoliť, či svoje dáta odosielať chcú, alebo nie.
K Apple sa teraz s odstupom pridáva aj Google. Od októbra 2021 budú môcť vývojári aplikácii pridávať do Google Obchodu informácie o spôsoboch zberu dát, ale aj o nasledovnom spracovaní a využívaní získavaných údajov.
Vývojári musia stihnúť tieto údaje pridať do apríla 2022, v opačnom prípade hrozí, že nebudú môcť vkladať nové aplikácie a ani aktualizovať už existujúce.
„Od apríla 2022 môžeme očakávať veľké zmeny. Väčšina mobilných aplikácií dnes neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko, či rodné číslo a unikátne online identifikátory sú pre nich anonymné dáta,“ vysvetľuje Jakub Berthoty.
„Nie sú to anonymné dáta, sú to najviac osobné dáta aké existujú. Stačí si len pozrieť, aké SDK (Software Development Kit) a API (Application Programming Interface) majú aplikácie implementované a zistíte skutočný rozsah zbieraných dát. Google týmto krokom prispeje k zvýšeniu transparentnosti,“ hodnotí právnik.
Juraj Vedej, Chapter 4 Slovakia
