Slovenský chemický priemysel zasiahla energetická kríza

Autor Paper life október 2022 -

Výrobcovia v chemickom priemysle potrebujú silnú podporu pre transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Slovenský chemický priemysel usporiadal 24. októbra 2022 v Bratislave okrúhly stôl s prezidentom Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC – European Chemical Industry Council) dr. Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle.

Hlavným bodom diskusie za okrúhlym stolom bola nevyhnutnosť transformácie európskeho priemyslu na bezemisné prevádzkovanie. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu. Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov,“ konštatoval R. Karlubík.

„Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Druhou dôležitou témou bola energetická kríza a jej dramatický vplyv na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Obe uvedené témy boli následne diskutované na najvyššej úrovni počas prijatia pána Brudermüllera predsedom vlády SR Eduardom Hegerom,“ dodal.

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu a generálny riaditeľ spoločnosti BASF, poďakoval všetkým účastníkom za úzku spoluprácu v týchto ťažkých časoch.

„Celý chemický priemysel teraz prežíva bezprecedentnú energetickú krízu, ktorá ohrozuje konkurencieschopnosť nášho priemyslu a tým celej výroby v EÚ. Zvoní na poplach, pričom varovným signálom je, že EÚ po prvýkrát v histórii dováža viac chemikálií ako vyváža. Situácia v EÚ a na Slovensku je mimoriadne neistá o to viac že malé stredné podniky predstavujú veľkú časť chemického priemyslu,“ povedal M. Brudermüller.

„Silná podpora transformácie chemického priemyslu EÚ je absolútnou nevyhnutnosťou. Rovnako dôležité je však mať národné programy, vrátane slovenského transformačného programu, čiže plánu činností a opatrení na podporu konkurencieschopnosti priemyslu pri jeho transformácii smerom k Európskej zelenej dohode (Green deal),“ dodal.

R. Karlubík k stretnutiu ďalej uviedol:,,Prudko rastúce ceny energií vážne zasiahli slovenský chemický priemysel, ako veľké tak i malé a stredné podniky a investičné prostredie pre tretí najväčší výrobný sektor na Slovensku sa dramaticky zhoršilo. Nutné je celoeurópske riešenie dostatku energií za prijateľných cien pre všetky krajiny EU. Napríklad spoločnými nákupmi energií, dynamickým stropovaním cien a pod. Životne dôležitá je však podpora na národnej úrovni, ktorú od našej vlády už dlhšie požadujeme a netrpezlivo očakávame.“

Ďalej pokračoval: „Tempo napĺňania ambicióznych cieľov musí byť konfrontované s reálnymi možnosťami a musia byť prijímané podporné opatrenia, reagujúce na vývoj celosvetovej situácie. Cesta transformácie krajín strednej Európy, v súlade s celoeurópskou cestou transformácie pre chemický priemysel, je kľúčom k tomu, aby sa slovenský chemický priemysel stal odolnejším a konkurencieschopnejším, a zároveň umožnil priemyslu postupnú transformáciu, aby splnil ciele Európskej zelenej dohody.“

Dôležitý zamestnávateľ, široké spektrum výroby

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracovalo v 1. štvrťroku 2022 celkovo 41 373 zamestnancov s priemernou mzdou 1 570 EUR, čo predstavuje 10,3 % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.

ŠÚ SR v prvom štvrťroku 2022 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 284 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Priemerná veľkosť podnikov podľa počtu zamestnancov je cca 150. 

Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna.

Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel. 

Dopady vojny Ruska voči Ukrajine a súvisiacich sankcií sa najviac podpísali pod obmedzenie dodávok niektorých esenciálnych komodít, ktoré sa nachádzajú na sankčných zoznamoch. Drastický nedostatok surovín a energií a ich neúnosné ceny rozkolísali trhy a ich dôsledky tak skoro neodznejú. Vyhliadky do budúcna, v oblasti zdražovania energií naďalej pretrvávajú, pritom chémia je týmto vývojom jedným z najviac ohrozených odvetví.

Cesta transformácie pre chemický priemysel EÚ

Európska únia je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).

Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch.

Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9,4 miliardami investovaných EUR ročne.

Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.

Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (920 Mt COv roku 2020), za cementom a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. 

Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.

V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.

Paper life

Partneri

SOPK

lexikon logo cervene hlavicka KK blue1

Fijet logo