Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pravidelne monitorujú krajiny a publikujú podrobné analytické dokumenty, ktoré sú zrkadlom fungovania štátu a výkonu ekonomiky v rôznych oblastiach. Na seminári v Bratislave medzinárodné organizácie prezentovali svoje analýzy s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých sa Slovensku darí, ako aj tie, kde vidia priestor na zlepšovanie. Zhodli sa, že najväčšími výzvami zostáva školstvo, kvalita verejnej správy, situácia na trhu práce – najmä v spojení s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a nízkou integráciou znevýhodnených skupín – a tiež oblasť zdravotníctva.
Seminár otvoril podpredseda vlády a minister financií SR Peter Kažimír. „Sme krajina ktorá by v roku 2020 chcela dosiahnuť 80 % ekonomickej výkonnosti priemeru EÚ. Sme samozrejme krajina, ktorá okrem svojich úspechov má aj svoje problémy. Ja za najväčší problém Slovenska považujem regionálne disparity", povedal.
MMF: Limituje vás nedostatok kvalifikovaných ľudí
Vedúca misie MMF pre Slovensko Jesmin Rahman upozornila, že ďalší rast ekonomiky môže byť z dôvodu nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily limitovaný. Rovnako ako EK, aj MMF kladie dôraz na skvalitňovanie inštitúcií a verejnej správy, „Slovenská ekonomika sa teší priaznivému vývoju už niekoľko po sebe nasledujúcich rokov, postavenému na pevných základoch silného rastu HDP na obyvateľa, rekordne nízkej nezamestnanosti a nízkym fiškálnym deficitom. V kontexte rastúceho nedostatku pracovných síl, spomalenia rastu produktivity a rastúceho protekcionizmu v medzinárodnom obchode by sa politiky mali zamerať na zabezpečenie primeranej ponuky kvalifikovanej pracovnej sily a zlepšenie kvality a efektívnosti inštitúcií a verejnej správy," upozornila.
OECD a EK vidia problém v školstve a zdravotníctve
Podľa ekonómky OECD Jarmily Botev, „slovenská ekonomika sa nachádza v dobrej ekonomickej kondícii, avšak zaostáva za ostatnými krajinami OECD vo výsledkoch verejných služieb, predovšetkým v oblasti zdravotníctva a školstva. Hlavnou celospoločenskou výzvou zostáva inklúzia marginalizovaných rómskych komunít, ktorá si vyžaduje neodkladné posilnenie politík podporujúcich ich integráciu."
Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku predstavila vo svojej prezentácií analýzy zo Správy o Slovensku, ktorú Európska komisia každoročne publikuje v rámci Európskeho semestra. EK v týchto ročných správach analyzuje hospodársku a sociálnu situáciu a hodnotí pokrok dosiahnutý v priebehu rokov pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Táto analýza vychádza z intenzívneho dialógu, ktorý na technickej a politickej úrovni prebieha s členskými štátmi i so zainteresovanými stranami. „Slovensku sa v súčasnosti ekonomicky darí, ale západ dobiehame pomalšie. Kľúčové sektory pre dobrý život obyvateľov ako školstvo, zdravotníctvo či verejná správa ostávajú výzvou a Slovensko málo investuje do svojej budúcnosti cez podporu vedy, výskumu, inovácií či digitalizácie," zdôraznila L. Vašáková.
Boj proti daňovým únikom a reforma vzdelávania
„Rastový model založený na lacnej pracovnej sile, daňových stimuloch a významných zahraničných investíciách sa pri súčasnej ekonomickej výkonnosti postupne vyčerpáva", uviedla riaditeľka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šrámková. Prioritami podľa nej ostávajú pokračovanie v zvyšovaní efektívnosti na výdavkovej i príjmovej strane verejného rozpočtu a boj proti daňovým únikom a zároveň existuje priestor pre úpravu štruktúry zdanenia smerom k menej „škodlivým“ daniam. V štrukturálnych politikách zostávajú hlavnými výzvami znižovanie dlhodobej miery nezamestnanosti, kvalita regionálneho školstva a efektívnosť zdravotníctva. Reforma systému vzdelávania by v dlhodobom horizonte potenciálne priniesla najvyššie benefity vrátane inkluzívneho rastového modelu, zlepšenia štrukturálnej pozície verejných financií či zvládnutia automatizácie v priemysle. Nepriamo by ovplyvnila aj kvalitu verejných inštitúcií, ktorých sila je daná ľudských kapitálom a transparentným verejným rozhodovaním. To je možné naplniť dôsledným tlakom na aplikáciu pravidla „dodržuj alebo vysvetľuj“, uzavrela L. Šrámková.
ZEK
