Pokiaľ hovoríme o cudzincoch na Slovensku, väčšina z nich žije a pracuje najmä v hlavnom meste. V Bratislave žije 33 % zo všetkých expatov na Slovensku, pričom tvoria asi 6 % zo všetkých obyvateľov Bratislavy (údaj z roku 2018). Nie je to prekvapenie, sídlia tu pobočky viacerých zahraničných korporácií, vznikajú tu aj nové spoločnosti a koncentrácia zahraničných návštevníkov je vyššia.
Analýza pracovných ponúk
„V minulosti sme špeciálne neanalyzovali zamestnávanie ľudí z iných krajín na Slovensku,“ hovorí Dominika Macháčová, dátová analytička pracovného portálu Profesia.sk. V marci tohto roka však v spolupráci s iniciatívou Open HR Forum zrealizovali prieskum zameraný na zamestnávanie Ukrajincov, ale aj expatov z iných krajín žijúcich na Slovensku.
„Okrem iného sme analyzovali aj to, aké možnosti vo všeobecnosti ponúka náš pracovný trh kvalifikovaným cudzincom, ktorí nerozprávajú po slovensky. V tomto roku evidujeme 16 584 pracovných ponúk, ktoré boli napísané v angličtine a neuvádzajú požiadavku ovládať slovenský jazyk.
Najviac je ich najmä v oblasti informačných technológií, v ekonomike, financiách a v účtovníctve, v administratíve, v manažmente či v obchode,“ uvádza D. Macháčová.
Skúsenosti zo zahraničia sú vítané
Spoločnosti, ktoré už roky zamestnávajú cudzincov, sa zhodujú, že okrem výhody ovládania cudzieho jazyka na natívnej úrovni dokážu zamestnanci z iných krajín priniesť nový pohľad a skúsenosti z iných trhov. Tieto benefity sú prínosom nielen pre spoločnosti z oblastí technológií či komunikácie, ale z cestovného ruchu.
Pavel Pribiš, jeden zo zakladateľov spoločnosti Boataround, ktorá ponúka prenájom lodí v zahraničí, zamestnáva expatov od vzniku spoločnosti v roku 2016.
„Od začiatku sme Boataround začali budovať ako globálnu spoločnosť – inak to v spoločnosti ponúkajúcej prenájom lodí a jácht so sídlom v krajine bez mora hádam ani nie je možné. Aj pracovné skúsenosti našich zahraničných zamestnancov nám pomohli s expanziou, pochopením zahraničných trhov a napokon aj so samotnou komunikáciou ako so zákazníkmi, tak s obchodnými partnermi,“ hovorí.
Kancelárie spoločnosti sú v Splite, Aténach, Barcelone, Berlíne a v pláne je aj mimoeurópska pobočka, centrála však stále sídli na Slovensku. „Šikovní, jazykovo zdatní zamestnanci sú pre nás kľúčoví a často ide práve o uchádzačov zo zahraničia,“ hovorí o získaných skúsenostiach P. Pribiš.
Firmy hľadajú jazykovo zdatných ľudí
Joo Pedro Guimares z Portugalska síce nešiel hľadať prácu vyslovene na Slovensko, prijal však ponuku, ktorá sa naskytla prijal prácu v medzinárodnej korporácii IBM sídliacej v Bratislave. Ako cudzinec pritom nepociťoval žiadnu nevýhodu.
„V práci všetci komunikovali v angličtine, takže s tým, odkiaľ človek pochádza, nebol žiaden problém. Samozrejme, pri istých špecifických typoch práce alebo na konkrétnych oddeleniach sa vyžadovala znalosť slovenčiny či slovenského prostredia,“ hovorí.
Joo sa síce po niekoľkých rokoch vrátil späť do portugalskej pobočky spoločnosti, skúsenosť s prácou na Slovensku si však pochvaľuje. „V porovnaní s niektorými zahraničnými skúsenosťami som mal na Slovensku lepšie podmienky, najmä pokiaľ ide o work-life balance,“ priznáva.
Podobnú skúsenosť má aj Riccardo Luciano De Vita, ktorý pochádza z Talianska a kvôli svojmu zameraniu štúdia si prácu hľadal v zahraničí. „Na pracovnú ponuku v Boataround som narazil na online pracovnom portáli a rozhodol som sa skúsiť šťastie, hoci dovtedy som v podobnej oblasti ani v zahraničí nepracoval. Naše očakávanie sa vzájomne stretli, a tak som začal pracovať ako koordinátor pre Taliansko.“
S problémom, že je cudzinec a nehovorí po slovensky, sa podľa jeho slov nikdy nestretol. „Keďže ide o veľkú medzinárodnú spoločnosť so zákazníkmi zo zahraničia, ide skôr o výhodu. S kolegami komunikujem prevažne v angličtine a s obchodnými partnermi či prenajímateľmi lodí aj v taliančine,“ vysvetľuje.
Dobré meno pre Slovensko
Priaznivé pracovné podmienky pre expatov však v Bratislave nevytvárajú len zahraničné korporácie. „V minulosti som sa venoval sociálnej práci so znevýhodnenými skupinami, na Slovensku to však kvôli jazykovej bariére nebolo možné,“ hovorí Kanaďan Brendan Collins, ktorý sa na Slovensko dostal vďaka zhode okolností v roku 2020.
„Nájsť si prácu, najmä v období ovplyvnenom pandémiou, nebolo úplne jednoduché. Dostal som však aj ponuky od niekoľkých slovenských spoločností, ktoré potrebovali človeka s natívnou úrovňou angličtiny,“ opisuje B. Collins, ktorý aj vďaka tomu dnes pracuje pre slovenský technologický start-up CloudTalk.
Práca ho podľa jeho slov napĺňa aj preto, že je progresívna a vytvára skvelé podmienky pre všetkých zamestnancov, či Slovákov alebo expatov. Dodáva však, že to nie je vždy štandardom a nie všetci z jeho známych majú na Slovensku rovnaké skúsenosti.
Na prílev cudzincov sa musia pripraviť aj firmy
Mexičan Brian Navarro, ktorý si na Slovensku začal hľadať prácu v gastronómii, hovorí aj o menej príjemných skúsenostiach: „Osobne som sa stretol s tým, že slovenskí zamestnávatelia neboli vždy otvorení zamestnávaniu cudzinca, byrokratické záležitosti spojené so zamestnávaním človeka z krajiny tretieho sveta mnohých odradili už na začiatku. Po mojich skúsenostiach s prácou v zahraničí – Mexiko, USA a UAE – sa často nestretli ani naše platové očakávania.“
Problém bol často aj s dorozumievaním sa v angličtine. „Sám som sa začal učiť základy slovenčiny. Myslím, že pri práci v cudzej krajine je dôležité naučiť sa aspoň dorozumieť sa,“ opisuje svoje skúsenosti B. Navarro. Viacero nepríjemných skúseností ho nakoniec podnietilo otvoriť si v Bratislave vlastnú mexickú reštauráciu, kde sám zamestnáva aj šikovných ľudí zo zahraničia.
Zvýšenému počtu cudzincov na pracovnom trhu sa budú zamestnávatelia musieť prispôsobiť, a to najmä v hlavnom meste, kam prichádza žiť a pracovať čoraz viac ľudí nielen z Európy, ale aj zo zvyšku sveta.
„Podľa aktuálnych dát z nášho pracovného portálu zamestnávatelia neprestali úplne požadovať slovenský a anglický jazyk. Doteraz náš trh práce nebol až taký výrazne otvorený zahraničnej pracovnej sile ako iné štáty v Európe, znalosť nášho úradného jazyka preto bola a je samozrejmosťou,“ opisuje aktuálnu situáciu Dominika Macháčová z Profesie. „Uvidíme, ako sa na túto situáciu dokážu niektorí zamestnávatelia adaptovať,“ dodáva.
OTS
