Hospodárstvo USA zaznamenáva v posledných desaťročiach výrazný deficit obchodnej bilancie a aj napriek jeho zníženiu po finančnej kríze patrí americká ekonomika k vyspelým krajinám s najvyšším deficitom bežného účtu (graf naspodu). V ostatných 15 rokoch došlo najmä k prehĺbeniu deficitu USA s Čínou, avšak negatívnu obchodnú výmenu dlhodobo dosahujú aj s inými krajinami. USA vysvetľujú vysoké bilaterálne deficity nepoctivými praktikami obchodných partnerov a aj z tohto dôvodu Trumpova administratíva už v roku 2017 avizovala snahu o ich znižovanie.
2018: Seriál ochranných opatrení sa začína
Prvým opatrením na ochranu domáceho priemyslu bolo zavedenie dovozných ciel na solárne panely a práčky v januári 2018. Objem tohto opatrenia bol relatívne malý – približne 10 mld. USD – a týkal sa iba nepatrnej časti amerických importov – cca 0,4 %. USA ním reagovali na dotácie čínskej vlády pre svojich exportérov, čo poškodzovalo americké firmy.
V marci 2018 administratíva USA zaviedla tarify vo výške 25 % na dovoz ocele a 10 % na dovoz hliníka s odôvodnením, že ohrozuje národnú bezpečnosť. Zo zoznamu dotknutých krajín boli dočasne (do 1. mája 2018) vyňaté Kanada, Mexiko, EÚ, Austrália, Južná Kórea, Brazília a Argentína. Do stanoveného termínu dosiahli USA konečnú dohodu iba s Južnou Kóreou, ktorá súhlasila s revíziou dohody o voľnom obchode s USA výmenou za oslobodenie od taríf. K dohode došlo aj s Argentínou, Brazíliou a Austráliou – pre ne boli dohodnuté opatrenia na zníženie nadmernej produkcie ocele, ktorá by prispievala ku zvýšeným zásobám v USA. Krajiny tak dostali výnimku na dovozné clá prostredníctvom dodržiavania stanovených kvót na dovoz.
Pre Kanadu, Mexiko a EÚ sa termín možných negociácií rozšíril, v jeho rámci však nenastal vzájomný konsenzus a 1. júna 2018 vstúpili dovozné clá na oceľ a hliník do platnosti aj pre tieto krajiny. Tieto opatrenia sa dotkli amerického dovozu v objeme približne 4 mld. USD a naďalej zahŕňali iba malý objem amerických dovozov.
Letná tarifná ofenzíva proti Číne
Nasledujúce dovozné clá uvalila americká administratíva v priebehu júla a augusta 2018 na viac ako 1 000 čínskych produktov v objeme 34 mld. USD, resp. 16 mld. USD s odôvodnením, že Čína vykonáva nekalé obchodné praktiky súvisiace s transferom technológií, duševným vlastníctvom a inováciami.
Zatiaľ najrozsiahlejšou snahou USA pribrzdiť Čínu v získaní dominantného postavenia na trhoch bolo zavedenie ciel vo výške 10 % na dovoz v objeme 200 mld. USD v druhej polovici septembra 2018 (s avizovaným zvýšením na 25 % od 1. januára 2019). Uvedenými krokmi sa vyšplhal celkový objem dotknutého dovozu na približne 300 mld. USD a prestavuje tak v súčasnosti už približne 12 % celkového dovozu USA (pozn. 1).
Graf: Dovozné opatrenia USA a ich finančné vyčíslenie
Zdroj: PIIE
Odvetné opatrenia voči USA
Obchodní partneri USA následne reagovali odvetnými opatreniami. Na clá týkajúce sa dovozu ocele a hliníka odpovedali Kanada, Čína, EÚ, Mexiko a Turecko. Krajiny uvalili clá rovnako na dovoz ocele a hliníka z USA, ich opatrenia však pokrývali aj poľnohospodárske a potravinárske výrobky a spotrebný tovar. Na júlové a augustové kroky americkej administratívy v rovnakom objeme promptne reagovala Čína svojimi dovoznými tarifami (administratíva USA prisľúbila, že vzniknuté straty bude poľnohospodárom – najmä exportérom sóje – kompenzovať) a následne aj v septembri protiopatreniami vo výške 60 mld. USD. Odvetné kroky obchodných partnerov USA prijaté do polovice decembra 2018 sa tak dotkli približne 8 % celkového exportu USA.
Clá a kvóty na autá – zatiaľ nepoužitá zbraň
Okrem reálne zavedených opatrení USA avizovali možnosť prijatia ďalších krokov na zlepšenie bilaterálnych deficitov. V marci 2018 iniciovali vyšetrovanie, či dovoz áut a automobilových súčastí nepredstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť. Úvahy o zavedení ciel vo výške 25 % sa zatiaľ nerealizovali. Vzhľadom na integrované dodávateľské reťazce a silnú závislosť od trhu USA by sa uvedené opatrenia najvýraznejšie dotkli Kanady a Mexika. Túto oblasť by mala upravovať nová zmluva USMCA (United States–Mexico–Canada Agreement), ktorá nahradí dohodu NAFTA. Nová dohoda by okrem iného mala stimulovať väčšiu domácu výrobu osobných a nákladných automobilov a zaviesť aktualizované ochranné opatrenia v oblasti duševného vlastníctva. Podľa tejto zmluvy by sa osobné alebo nákladné automobily, ktoré sú aspoň zo 75 % komponentov vyrobené v USA, Mexiku alebo Kanade, mohli predávať s nulovými tarifami. Uvedené opatrenie by tak motivovalo výrobu automobilov v Severnej Amerike. Dohodu podpísali predstavitelia všetkých troch krajín na konci novembra 2018 na stretnutí krajín G20 v Buenos Aires, vstúpi však do platnosti až po schválení zákonodarným orgánom v každej krajine.
V hre naďalej zostávajú clá, resp. kvóty na automobily a automobilové časti pre iných obchodných partnerov, napr. EÚ, Japonsko, Južná Kórea, ktoré predstavujú z dlhodobejšieho hľadiska kvôli silnej integrácii automobilového priemyslu do globálnych hodnotových reťazcov výrazné riziko pre globálny obchod a ekonomickú aktivitu.
Príde rad aj na 25-percentnú sadzbu?
V rámci summitu krajín G20 v Argentíne na bilaterálnom rokovaní amerických a čínskych predstaviteľov došlo k dohode o pozastavení nových obchodných bariér. Kým ešte v júli 2018 prezident Trump naznačoval, že je pripravený uvaliť clá na celý dovoz z Číny (2) a pár dní pred samotným summitom svoje hrozby zopakoval, po uvedenom stretnutí vyhlásil, že od 1. januára 2019 ponechá tarify vo výške 10 % na čínske dovozy v objeme 200 mld. USD – teda nezvýši ich na avizovaných 25 %.
Podľa vyhlásenia administratívny USA z 1. decembra 2018 Čína súčasne nakúpi zatiaľ nešpecifikované množstvo poľnohospodárskych, energetických, priemyselných a iných tovarov na zníženie obchodnej nerovnováhy medzi oboma krajinami. Rovnako sa obe strany dohodli, že okamžite začnú rokovania o štrukturálnych zmenách v oblasti núteného prenosu technológií, ochrany duševného vlastníctva, necolných prekážok, kybernetických útokov a krádeží, služieb a poľnohospodárstva. Strany sa tiež dohodli, že sa budú usilovať o dokončenie transakcie v priebehu nasledujúcich 90 dní. Ak na konci tohto obdobia strany nedosiahnu dohodu, sadzby vo výške 10 % sa zvýšia na 25 %.
Efekty opatrení sú zatiaľ nejasné
Je zrejmé, že hodnotiť dopad dovozných taríf na vývoj obchodného deficitu USA je zatiaľ predčasné. Opatrenia prijaté v 1. štvrťroku 2018 boli iba minoritné a výraznejšie sa v obchodnej výmene tovarov neprejavili. Na druhej strane, v 2. štvrťroku 2018, kedy došlo k zavedeniu ciel na oceľ a hliník, sa deficit tovarov USA znížil relatívne výrazne so všetkými krajinami, resp. zoskupeniami zaradenými do tohto hodnotenia.
Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu za 3. štvrťrok 2018 zatiaľ nie je dostupná, ale agregátne údaje z národných účtov naznačujú, že najrozsiahlejšie opatrenia USA voči Číne zo septembra 2018 i avizovanie ďalších reštrikcií na americké importy sa prejavili v silnom predzásobovaní firmami a vo výraznom raste dovozov (spodný graf). To sa spolu s prepadom exportov premietlo do silného prehĺbenia deficitu bilancie tovarov až na úroveň 4,5 % HDP (3).
Zámer opatrení administratívy USA na zníženie obchodného deficitu sa tak zatiaľ nenapĺňa. Ich dopad na globálnu ekonomiku sa zatiaľ výraznejšie neprejavil, keďže USA podporujú svoje hospodárstvo cez fiškálne stimuly a aj Čína využíva rôzne politické nástroje na podporu rastu. Do výraznej miery sa však uloženie colných bariér prejavilo na zvýšení volatility na akciových trhoch a poklese globálnych indikátorov ekonomickej aktivity. To by mohlo mať negatívny vplyv na svetovú ekonomiku cez aktivitu globálnych investorov.
RIE – NBS
(Prevzaté zo Správy o medzinárodnej ekonomike Národnej banky Slovenska, december 2018)
Titulné foto: Tlačová služba Bieleho domu
Poznámky k textu:
1) Podľa údajov Peterson Institute for International Economics (PIIE).
2) Dovozné tarify by sa týkali kapitálových a spotrebiteľských tovarov vo výške 267 mld. USD, ktoré zatiaľ neboli obsiahnuté v predchádzajúcich krokoch: mobilné telefóny, laptopy či oblečenie.
3) Importy USA v stálych cenách vzrástli v 3. štvrťroku 2018 o viac ako 10 % na anualizovanej báze.
Bilancia výmeny tovarov USA s vybranými krajinami
Zdroj: Macrobond, NBS
Mohlo by vás zaujímať:
